Príbehy zo ZUŠ-ky #2

Autor: Anna Černáková | 20.1.2021 o 14:11 | (upravené 20.1.2021 o 14:23) Karma článku: 3,32 | Prečítané:  671x

Dištančné vzdelávanie v ZUŠ-kách? Realita, ktorá začala „prinášať svoje ovocie“. Bohužiaľ nie sladké, ale trpkej chuti. Netreba zabúdať, že príde čas, kedy sa budeme môcť vrátiť do bežného života. Otázka je, aký návrat nás čaká.

Blíži sa koniec prvého polroka. Toto obdobie je pre učiteľov i žiakov akousi pomyslenou hranicou, uzavretím jednej časti školského roka, zhodnotením práce i výsledkov dosiahnutých za prvých 5 mesiacov. Žiaci získajú svoje hodnotenie za prácu v prvom polroku. Oznámkovať výsledky práce počas dištančného vzdelávania nie je jednoduché, no určite každý učiteľ prihliadne na danú situáciu, prípadne posunie hodnotenie na neskorší termín. Tento text však nebude venovaný polročnej klasifikácii.V súčasnosti každý z nás zažíva okamihy, ktoré len ťažko ovplyvní.

Neviem aká je situácia na iných ZUŠ-kách, ktoré sú väčšie, alebo aj na rovnakých ako je tá naša, no fungujú v úplne inom prostredí a ani aktuálny stav celoplošne nezisťujem. Na to sú určení iní kompetentní. Možno niektorí z čitateľov súhlasiť nebudú, iní si zas nájdu spojitosti. Hovorím za seba a našu malú ZUŠ-ku takmer na „konci sveta“.

 

Pokiaľ ste si čítali môj predošlý článok, načrtla som v ňom pár hrozieb, ktoré sú spojené so zatvorením ZUŠ-iek a dištančným vzdelávaním:

  1. Nemožnosť efektívne viesť dištančnú výučbu so žiakmi, ktorí sú začiatočníci. Nie je na čom stavať, nevedia si osvojiť základy, odradí ich to. Aj so staršími žiakmi sa nedá dlhodobo pracovať na diaľku. Špecifiká umenia si vyžadujú osobný kontakt učiteľa a žiaka.

  2. Nárast „neplatičov“ - (aj napriek dištančnému vyučovaniu) mnohí neuhradia poplatok, keď dieťa „sedelo“ doma a nebolo fyzicky v škole s učiteľom.

  3. Odhlasovanie žiakov prináša problém s úväzkami učiteľov.

  4. O socializácii a psychickom rozvoji detí ani nehovorím, o tom sa píše mnoho aj na iných fórach a v niektorom z najbližších príspevkov sa k nemu vrátim aj ja.

 

To, čo som spomenula ako nebezpečenstvo, sa stáva realitou.

 

Funguje tu akási priama úmera. Čím dlhšie prebieha dištančná výučba, tým častejšie vybavujem telefonáty a maily od rodičov, ktorí sa pýtajú: „Dokedy ešte...“ a prečo majú zaplatiť mesačný poplatok. Je náročné vysvetliť rodičovi, ktorý sa dostal možno i vďaka pandémii do finančnej tiesni, má jedno alebo viac detí, ktoré navštevujú ZUŠ a sleduje dištančné vyučovanie, ktorého koniec je v nedohľadne, že má ešte aj zaplatiť „školné“.

Uhádnete aká je ich častá reakcia? Predpokladám, že si ľahko každý sčíta dva a dva. No predsa len: „Pani riaditeľka, bohužiaľ, moje dieťa druhý polrok už do ZUŠ-ky chodiť nebude.“

Je náročné nájsť argumenty, aby to predsa len ešte nevzdával rodič ani žiak. Aby ešte skúsil podporiť svoju ratolesť v rozvíjaní talentu, či jednoducho záľuby, keď sa on i celá rodina ocitli v náročnej, vypätej situácii, kedy je problém zvládať bežné každodenné problémy.

V prvom rade patrí moja vďaka a obdiv všetkým tým, ktorí to nevzdávajú a chápu, že sme všetci na jednej lodi. Dúfam, že na nej spoločne doplávame ku brehu a potom sa opäť pustíme do práce naplno v našej škole.

Ďakujem tým, ktorí bez váhania poplatok uhradili a neúnavne motivujú svoje deti - našich žiakov, pomáhajú im prekonať zložité obdobie, aby sa aj naďalej tešili na spoločné stretnutie v škole.

Na druhej strane chcem povedať, že chápem i tých, ktorí túto svoju povinnosť naďalej odkladajú, alebo dokonca spochybňujú a strácajú motiváciu a energiu povzbudzovať svoje deti zotrvať.

Následok na úrovní vzdelania a rozvoji osobnosti mladej generácie je viac ako jasný. Zo všetkých strán počúvame o hrozbách pre základné školy. ZUŠ-ky však bojujú aj s ďalším problémom. Dobrovoľnosť tohto štúdia prináša ďalšie riziká. Keď dieťa predčasne ukončí štúdium, čo s úväzkom učiteľa, ktorý klesne pod stanovenú hranicu? Znížiť úväzok? Prepustiť? Táto situácia vyvoláva kopec otáznikov o budúcnosti a fungovaní ZUŠ-iek ako je tá naša a tiež o tom, ako dôležitý je (ne)kultúrny národ pre túto spoločnosť do budúcnosti. Nepripravujeme síce žiakov priamo pre výkon budúceho povolania, ale podľa § 49 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon), „základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo umeleckým zameraním.“

Nechcem si ani predstaviť aké následky môže táto situácia na našej ZUŠ-ke, ale aj na mnohých ďalších, ešte napáchať.

Je na mieste položiť si otázku, ak budú tieto myšlienky čítať kompetentní, či by nestálo za zamyslenie sa, upraviť výšku poplatkov v dobe akú žijeme a vyjsť tak v ústrety škole, rodičom a tým najmä žiakom a úrovni kultúry súčasnej mladej generácie. A samozrejme nezabúdať pri opätovnom otváraní škôl aj na umelecké školstvo. Tak ako väčšina z nás, ani ja nepodceňujem hrozbu COVID-u, no snažím sa myslieť aj na čas, keď sa budeme môcť opäť začleniť do normálneho života, aby 60 rokov tradície našej ZUŠ-ky mohlo pokračovať do ďalších rokov.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič nikam neodchádza, menšinová vláda je nepravdepodobná

Predsedníctvo Sme rodina bude v stredu o 12.00 hod.

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo je Monika Jankovská na slobode

Ako skončila bývalá šedá eminencia justície.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sulíkovi nepomôžu argumenty, ale sila

Argumentácia a vyjednávanie sú rôzne disciplíny.


Už ste čítali?